O Silvestri a Novom roku pre požehnanie
Nedá mi nespomenúť si každý rok na svoju babičku. Dala mi toho veľa ako aj iné babky a prababky. Kedysi som hovorila, že mám štyri, niekto nemal ani jednu. Preto štyry babky, lebo som medzi ne rátala aj prababky a dokonca som videla svoju praprababičku, ktorú si možno takmer nikto nevidel. Babička, ktorú spomínam, a nemôžem ju volať babka, lebo bola češka a mi to zakazovala, ma zobrala do Čiech, keď som mala päť rokov a videla som nielen svoju prababičku z otcovej strany, ale aj svoju praprababičku. Tam bolo viac zážitkov, teraz o nich písať nebudem. Ale každý rok si spomeniem na svoju babičku, ktorá trávievala Silvester a Nový rok netradične pre veľa ľudí a to „modlitbami“. Niekedy je človek unavený a potrebuje preto na Silvestra si oddýchnuť, načerpať síl, jesť a piť niečo dobré, tradičné, chlebíčky, jednohubky, údené, prípadne iné a podľa príležitosti a hostí a zdravia bohatšie či slávnostnejšie jedlá. Takto spomínam na svoju babičku a nikdy sa nezabudnem aj modlievať a čítať, ďakovať a iné v novom roku. Niekto si dá na Facebook obrázok s jednou vetou Božou, anjelskou, novoročnou, s požehnaním a podobne, aj to stačí, ale modlitieb by malo byť trošku viac ako inokedy. Židia slávia nový rok možno viac nábožensky a my by sme si znova z nich mali brať príklad, zo slávnostného a náboženského a preniesť to do svojej cirkvi a spoločnosti.
Ďalší dosť zaujímavý Silvester sme slávili pred 20 rokmi, keď vznikla samostatná Slovenská republika 1.1.1993. Neišlo ani o to oslavovanie, lebo ja to radšej neposudzujem a sa k tomu nevyjadrujem, keďže pre mňa sú obidva jazyky materinské, aj slovenčina aj čeština. Ale mali sme vtedy len príležitosti na poriadnu oslavu. Zrovna vtedy sme s partiou veľa ľudí oslavovali na Zochovej Chate a hrávali sme tam na jednej chate, otvorenej verejne a mali takú kvázi skupinu. Naučila som sa hrať na iné nástroje. Vedela som hrať na gitaru, ale naučili ma hrať na bendžo, a hlavne na bicie a kontrabas doprovody. To ma učili známi hudobníci a odvtedy som v hudbe podrástla inak a riadne a aj predtým som sa učila iné zasa veci, napr. chodila na spevácky, alebo ma učili gitarové veci. Teda to som behala s gitarou a dnes s flautou. Hrajúc na mnohé iné nástroje, aj noty na niektoré. Hrajúc bežné, trampské aj náboženské piesne. Ale kúpila som si tento rok aj ukulele k flaute. A poznali ma vtedy s gitarou a dokonca ma kamarátka oslovuje na liste „gitarové dietko“, posielajúc mi v korešpondencii aj Tichú noc po slovensky a celú, ktorá mi je bližia v angličtine a aj iné piesne, niektoré zasa v slovenčine a češtine. Teda zábavy bývalo na Zochovej chate dosť a bola príležitosť zrovna ten Silvester, pred 20 rokmi osláviť poriadne. A bol tam človek, ktorý mal oboch rodičov čechov a oslavoval poriadne a len náhodne som to zistila aj keď som ho roky poznala a tak mohol aj česky hovoriť, načo hovoril len slovensky roky predo mnou. Iní boli američania a podobne, jeden spievajúc vtedy či predtým tesne Love me tender od Elvisa Presleyho, vyzerajúc vlastne podobne ako Elvis, pripojac sa k našej skupine, ktorá tam hrávala zo zábavy. A mne bolo ľúto a je trošku, hoci chápem aj Slovensko, že je viditeľnejšie a samostatnejšie. O tom sa dá viac polemizovať a ja sa nevyjadrím, lebo dá sa o tom veľa hovoriť a na to sú iní, ktorí sa tým viac zaoberajú od vlastne môjho vtedajšieho kvázi fachu a to ekonómie, či iných odborov, o to nejde. Ide o to, spomenúť tú oslavu, ktorá bola zaujímavá pre veľa ľudí, ktorí niektorí vôbec nežijú na Slovensku a ozvali sa mi po rokoch a iní sa so mnou stretávajú dodnes a iných som roky nevidela. Zážitkov bolo veľa, tú chatu som takmer nevedela odhadnúť či je to ona a ďalšia, kde bol kontrabas vraj vyhorela, to už neviem, ale ten sme priniesli a to bol naozaj zážitok.
Tak som chcela spomenúť Silvester 1992 a Nový rok 1993 a veľkú oslavu, kde neišlo nám o Slovensko až tak, ale bol to zážitok a tento Silvester si všetci budeme pamätať navždy. A chcela som spomenúť svoju babičku, ktorá zrovna bola češka a sa modlievala na Silvestra a na Nový rok a to určite pohne Božou rukou a Boh pripraví do roka niečo dobré a od zla ochráni, určite to zmení život na lepší a nás tiež. Babička žila v Modre a tak so mnou hovorila po česky, a v iných jazykoch od môjho narodenia. A tak dnes vypočujúc si nejakú štatistiku o štvrtine ľudí čo vedia jazyk tu či v Čechách ma zaujímalo, lebo som chcela zistiť či vedia alebo nie, lebo to neviem ani pochopiť ani zistiť, lebo ja na tom tak nie som, pre mňa sú to moje materinské jazyky, hoci mám rada iné jazyky a ovládam iné a sa mi páčia veľmi a ich tak milujem, že najradšej v iných pozerám videá a počúvam hudbu, to je rôzne u mňa, teda národností mám viacero a národnosť je láska k jazyku, kultúre, histórii a nie len ovládanie jazyka. Nie je to určite jednoduché a kto na tom tak nie je, to nepochopí a keď niekto má materinský jazyk slovenčinu a češtinu, nemusí mať národnosť slovenskú a českú, alebo prípadne takú stopercentne, ale mali by si vážiť na ľuďoch či ten jazyk ovládajú a aj to zaradiť do určitej veci, nie národnosť, ale ovládanie jazyka a lásku a podobne. To má vplyv na kultúru a s citom to určite prospieva k obohateniu a všimnutiu si niečoho iného, čo by si niekto, kto len niečo napodobňuje, nevšimol, nerobil, bolo by to iné. Ide o niečo unikátne a nedá sa to zaradiť a zaškatuľkovať. Ale tu by sa dalo veľa povedať o vývoji človeka a koľko jazykov vieš, toľko krát si človekom tu platí a človek sa poznávaním jazykov mení a začne mať rád alebo mal určité iné kultúry, dejiny, umenie a krajiny. Češi a Slovaci, aj keď majú samostatné štáty, sa môžu mať radi. Ale mne to pripadá inak ako niekomu, kto nemá tieto dva jazyky ako materinské. Závisí čím sa kto zaoberá a kam sa dostane v uvažovaní a poznaní. Sú to veľmi blízke národy, aj som si hovorila, že rusínštinu prekladajú a pre mňa je to zrozumiteľné ako mix slovenčiny, češtiny, ruštiny alebo skôr ruského prízvuku, nepotrebujem preklad a keby niekto zobral záhoráčtinu ako spisovný jazyk, nebolo by rozlíšenia, či je to slovenčina alebo čeština a to ma napadlo ako zaujímavá malá úvaha, k nej som sa len dostala a stojí za zmienku vo filozofii jazykov. Aj ma prekvapilo ako blízko sú Čechy, teda Morava na mape k Strednému Slovensku, je to blízko.
Ďalší zaujímavý Silvester som slávila v jednej cirkvi, kde som prišla bez toho, že by som tam chodila a kde rozprávali svedectvá o svojom živote. Každý pripravil niečo na jedlo a takto ma tam prijali s nimi chvíľu slávnostne posedieť, keďže som ich asi počula spievať neďaleko, kde už sa nestretávajú. A keď som ich vyprevadila, vracajúc sa domov, zistila som, že je nebezpečne v noci chodiť možno, že výbuchy možno ohrozujú chodcov, tak nechodím vtedy von. A poznala som sa s nimi roky, tak som išla pozrieť, keď som ich asi začula, že oslavujú.
Iné boli tradične doma, iné na chate a na to je dobrá príprava, hodnotenie Silvestra a príprava na neho, ak si človek chce oddýchnuť, tak asi podľa nálady, hostí, toho ako človek žil a čo má po ruke pripravené a možno aj za ten Silvester by sa malo modlievať, aby bol dobrý a zaujímavý a nie taký istý.
A tak modlitba je to čo som chcela pripomenúť a jedlá a dobrý program, spoločnosť patria tiež k Silvestru a oddychu a sú potrebné a dobré pre každého. Tento Silvester je teda výnimočný preto, lebo je 20 rokov od Silvestra, ktorý zázrakom sme slávili najviac a s najviac ľuďmi pre mňa a to zázrakom bol práve Silvester, kedy vznikla samostatná Slovenská republika. Bolo to nádherné, veľa ľudí, urobilo zábavu a ešte aj pestrejšie jedlá, kto ako chcel, vrátane zahraničných hostí, našich priateľov a o to zaujímavejších zážitkov.
