Nie je flauta ako flauta – o flautách
Určite by som mala napísať blog o flautách. Ľudia píšu blogy o tom, čo iných inšpiruje a takýto by mal byť aj tento blog, pre tých, ktorí nechodili na hudobnú a chcú hrať noty. Hrať noty je zaujímavejšie ako hrať bez nich. Aj mňa taký človek inšpiroval k naučeniu sa hrať noty na nástroj a chodila som len na spevácky a to bolo málo. Takto sa dávajú skúsenosti o hocičom a majú sa dávať. Určite to má veľký zmysel, lebo nepredávajú flauty v obchodoch, prípadne dobré flauty, je málo hudobnín, je málo tovaru v nich. Prečo? Lebo tí, ktorí ich majú sa nevyznajú v tom nástroji. A viem, že chodievali zisťovať informácie od hudobníkov, aby sa v tom vyznali. Lenže nevyznajú sa ani tí hudobníci zasa vo všetkom a poriadne.
Stupne fláut a ich rozlíšenie. Existujú v predaji flauty, aj v obchodoch aj na internete, ktoré vôbec nehrajú. Naozaj nehrajú a sú lacné. Základná flauta Yamaha 24-B je citlivá flauta, ktorá ma vysoký piskľavý zvuk a je vhodná pre každého kto niečo nacvičuje. Je na nej počuť akýkoľvek nedocvičený spoj. A dokazuje, že flauta sa vyrovná husliam čo do virtuozity a náročnosti a čo do prstokladu ešte viac, barokového prstokladu, je jasné tomu, kto na nej hrá. Spočiatku nezahrá naspamäť aj dlhú dobu ani kohútik jarabý, ktorý zahrá na každom inom nástroji, pre výnimky v prstoklade a tom, že on nevidí klávesy, nestláča čo vidí, stláča to zázrakom a tak si to graficky nezapamätá. A tak baroko je ľahšie ako kohútik jarabý, ktorý zahráme na každom nástroji okrem barokovej flauty a pre ľahkosť systému barokových systémov zasa na flaute sa ľahko hrajú a vymýšľajú barokové skladby a pamätajú zložité kompozície. Ďalšie a drahšie flauty sú také, že keď človek na nich hrá, nie je počuť niečo, čo nie je chyba, že je to chyba ako je to počuť na Yamahe 24-B aj keď človek nehrá chybne a preto je dobré mať ju aj iné, lebo počuje všetko a môže to nacvičiť. Takže ostatné flauty majú rôzny zvuk a sú lepšie. Tie nebudem opisovať, len že nie je počuť citlivosť stláčania a všetko. A preto by nemali chýbať v slovenských obchodoch a chýbajú. Lebo predajca nechápe, že tá základná Yamaha, nie je flauta pre profesionála na vystupovanie, lebo aj keby nehral chybne, všetko počuť a zdá sa to ako chyba a chyba to nie je, len to tak znie. Preto sú dobré aj ostatné flauty a ja som ešte v obchode nevidela nikdy flautu, drevenú vôbec, a z umelých len nehrajúce, ďalej základné teda okolo 10 eurové Yamahy, či Aulosky. Teda len cez internet som videla, alebo zohnala flauty. A na noty ešte, že je tiež internet.
Flauta je nástroj, ktorý by sa nemal podceňovať. Nie je to ľahké na nej hrať poriadne. Klavír a iné nástroje sú omnoho ľahšie. Keď chvíľu nehráte, nezabudnete ten kláves, ten kláves tam stále je. A nezabudnete niaky krížik, stále je na klavíri čierny kláves, viete presne kde tam je a on nezmizol. Na flaute keby ste nehrali niaku dobu, zabudnete niektoré čierne klávesy a nemáte ich. Iné klávesy sú zasa výnimky, akoby ste namiesto klávesa stlačili kláves niekde inde a vždy ho tak používali. A v kombinácii s inou notou, závisí ktorá kombinácia, by ste stláčali kláves zasa inde a ešte by ste tie klávesy nevideli a neišli by po poriadku. A tak namiesto jedného klávesu si musíte pamätať niekoľko dierok, ktorú stlačiť a nielen celú, niektoré len polovičku, čo sa dá netrafiť a potom to neznie a nezahrá. A v kombinácii by ste museli nájsť kláves inde, nie ten vedľa, zasa iný hmat. A tie klávesy by ste nevideli a neboli by porade, ale by sa točili hocijako ako flautistovi stupnica sa točí. To je tak na barokovej flaute a na nemeckého prstokladu je to o niečo jednoduchšie v poradí.
A tak flauta je sólo pre husle a právom je to veľmi ťažký nástroj. Nástroj, na ktorý nevidíte, nemôžete používať grafickú pamäť a hráte naozaj tak ako sa hrá šach, aj zázrakom božím. A je to náročnejšie ako hrať šach. Ale dá sa to porovnávať. Je to zázrak. Flauta je nástroj, ktorý veľa ľudí podcení, tak ako podcení výtvarné umenie. Ale keby to robili, videli by, že aj to je je práca, že aj to je niečo čo potrebuje výkon, čas a úsilie a možno to niekto nedokáže, to už ja neviem.
A ako som sa naučila hrať na flaute? Aj to stojí za to a nech si každý vyberie aj iný nástroj. Ako dieťatko som hrala na flaute a chodila s ocom aj na skúšky a preto sú fotografie, že ja hrám ako dieťa na flaute a hádam sa o ne s deťmi, dokonca asi bijem a s nimi hrám. Ale ja som hrala na gitaru a ako dieťatko aj na klavír a iné nástroje. Mali sme doma aj rôzne flauty a iné dychové nástroje. Ktoré sme možno aj ako deti niak rozobrali, alebo niekde sú už preč. A nezostali flauty staré u nás, dokonca drevené, žial. Ale bola som u rodiny na veľkej oslave a počula som ako bratranec hrá na klavír u bratranca a že to hrá môj iný bratranec, že on sa sám naučil hrať na klavír a tak ja som si postupne zohnala učebnice na flautu a flauty a aj som premýšľala o saxafóne. Ale nakoniec som zostala a zostanem pri flaute. Kedysi mi požičala flautu jedna kamarátka, známa hudobníčka, ktorá hrala na flautu popri husliach. Ale nemala som ani prstoklad a ani učebnicu. A ja som nechodila na hudobnú, ale chodila som na spevácky. Ale môj názor je, že by mi museli na nohu stúpiť, že každý si má nájsť svoj hlas, a potom spievať vo svojom rozhraní a nespieva falošne. Teda soprán, nemá spievať dole, keď chce podať nefalošný 100 per centný výkon, tak má spievať svoje rozhranie. A tak som viac krát v živote mala v rukách flautu a nakoniec som si kúpila učebnice a flautu a behom troch týždňov som sa naučila hrať, dala si mesiac pauzu a hrala barokové skladby. A mám kam pokračovať a čo cvičiť, ale som sa to naučila sama a aj hudobnú teóriu rôznu z kníh. Každý zahrá podľa ľudoviek, ktoré pozná tie noty a vie sa to naučiť. Treba si zohnať učebnice a nástroj. Mám doma aj učebnicu na klavír po bratovi a aj veľmi veľa učebníc na husle. A ak si kúpim husle, tak to na nich skúsim, veľmi veľa dobrých učebníc a cvičebníc aj na husle mám. A kúpila som si ukulele bez knihy a hrám noty aj na ukulele, odvodila som ich od strún a použila noty na cvičnie flauty a ešte predtým som sa v jeden deň naučila hrať od G na Quene, Keni, andskej flaute. Môj otec zahrá všetko čo počuje na rôznych nástrojoch. Mňa učili hrať doprovody na rôzne nástroje, bicie, bendžo, kontrabas. Mám aj panovu flautu, a ku Quene bubonček. Quena je andská bezzobcová flauta, nemá zobec, teda ak hráte na nej tri dni, nevylúdite ani hláska. Takže toto je pre ľudí, ktorí majú radi hudbu, aby si zohnali noty, učebnice a nástroj a hrali. A tak zahrám noty na všetkom, keď už ich poznám. Ale zostanem pri flaute. Nebolia ma prsty ako na gitare a to sa mi páči na dychových nástrojoch, len sa nedá spievať popri nich a zároveň hrať. A tak ťažké mi vyhovuje a to je o flautách a nástrojoch aj pre tých, čo nehrajú a nechodili na hudobnú, nech si kúpia učebnicu, kúpia nástroj aký len chcú a naučia sa hrať. Najprv cvičia jednu notu v notovej osnove, potom druhú a dve sa dokola striedajú. Potom až keď to vedia, idú na tretiu. Takže sa to ľahko naučia.
Dychové nástroje sú vlastne súčasť organu a to je na tom zvláštne. Tak 10 fláut nahradí organ, hoci aj iné dychové nástroje sa dajú dať spolu, tie z ktorých sa skladá organ. Lenže ten kvázi organ, dychové zoskupenie, sa dá prenášať ľahšie ako odmontovať organ. Aj je iná pasia pozerať na to ako hudobníci hrajú. A tak všetko v hudbe je vyvážené a má svoje miesto a má svoje za aj proti. A taká priečna flauta alebo iné nástroje s klapkami asi pre niekoho sú pohodlnejšie, keďže stlačiť polovicu dierky a odhadnúť ju alebo odhadnúť či ste na dierke je ťažšie ako stláčať klapky. Niekto má rád struny a mu to nevadí. A vidí viac kadiaľ hrá ako keď človek hrá na flautu. Ale mne sa tá flauta páči, práveže, že je taká ťažká, hoci nikomu to tak nepripadá. A na klavíri zahrajú desať tónov naraz desiatimi prstami, dvomi rukami a flautista zahrá desiatimi, resp. deviatimi prstami jeden tón, teda dvoma rukami. Flautu na druhej strane považujeme za sólo pre každý nástroj a môžeme si ju zobrať kde len chceme, bez toho, aby sme ju ťažko prenášali, v porovnaní s klavírom, krídlom. Pri množstve nôt a skladieb, stačí človeku jeden nástroj a špecializovať sa naň, stále má čo nacvičovať, čo počúvať, pamätať si, zháňať noty a vyberať a sledovať. Stále má kam ísť, keď hrá noty, môže sa zdokonaľovať a baví ho to viac ako keď ich nehrá.
