Plávanie, utopenie sa, horúca téma horúceho leta

Autor: Eva Bartošová | 5.7.2012 o 15:38 | (upravené 5.7.2012 o 17:01) Karma článku: 2,01 | Prečítané:  184x

Teraz, v lete, sa často diskutuje o horúčavách, kolapsoch, utopeniach, o športe. Vynikajúce relácie bežia v televízii, vynikajúce články sú v novinách a časopisoch. Nie je tam však všetko.

Plávanie, utopenie sa, horúca téma horúceho leta

Teraz, v lete, sa často diskutuje o horúčavách, kolapsoch, utopeniach, o športe. Vynikajúce relácie bežia v televízii, vynikajúce články sú v novinách a časopisoch. Nie je tam však všetko.

Najväčšia moja rada: Naučiť sa plávať pomaly, nájsť vlastné tempo, aby sa človek nezadýchal a zároveň ho nadnáša a získa istotu, môže plávať dlhšie, lebo vydrží.

Je vynikajúce naučiť sa techniky a tajomstvá poriadneho a rýchleho plávania, avšak prax je trošku iná. Nie moja prax, ale prax detí. Je to len teória pre niektorých ľudí, že chodili na plavecký, pre deti čo tam chodili. Pre niektorých je to prax, pre iných len teória. Niektorí napríklad všetko zabudli, alebo im to možno nehovorili všetko čo mali.

Niektoré deti sa boja plávať, treba ich niekedy citlivo nechať tak, lebo chcú preplávať veľkú vodu a veľkú vzdialenosť, len s niečím nafukovacím. Riziko je v tom, že nie všetky, ale veľa detí, nemá na plávanie psychiku, rozum a nevie jednu vec, plávať pomaly. Človek začne cítiť ako ho viac nadnáša keď pláva pomaly a viac precíti toto nadnášanie vo vlastnom tempe, takom, kde sa nezadýcha a má viac istoty, že sa udrží na vode, nielen ak pláva na chrbáte.

Človek by mal precítiť toto nadnášanie, ktoré vycíti keď pláva pomaly, aby vedel, že sa na tej vode udrží a nemyslel stále na časy, keď nevedel plávať, ktoré má stále v mozgu ako také varovanie ešte zapnuté a ten strach neprekonal aj keby plával rýchlo a dlho a roky, ale nevycítil toto nadnášanie, keď je v hlbokej vode, tak to nadnášanie je to, že sa vie udržať na hladine, pri plávaní nielen na chrbte, ale aj pri pokojnej žabe. Tak získa istotu.

Plávať pomaly je to, čo pomôže deťom na psychiku a aj na techniku plávania, naučiť vznášať sa vo vode. Je to paradox, na plaveckých výcvikoch sa učí rýchlo plávať, je to dobré, ale nie je to v poriadku úplne. Detská psychika trpí a zbrklo sa boja plávať, majú veľký strach a strácajú silu. Časť tohto strachu je prirodzená z neznámych ľudí a potopenia a časť je v tom, že ich nikto nikdy neučil telesnú výchovu pomaly. Takto aj keď sú dospelí neprídu na to, že plávať sa dá pomaly a pritom sa nezadýchať a vydržať kilometre plávavať bez zadýchania a strachu. Na telesnej výchove im stopujú čas na rýchlosť, naháňajú ich a naháňajú, neskôr majú nielen veľa havárií a pocit hanby ak niečo robia pomaly, ale aj sa boja plávať a majú zlú psychiku. Nie je macher ten čo pláva zbrklo a rýchlo, ale ten, kto si vie dlho poplávať hocikde. Meraním v školách však na to deti neprídu a aj keby využívali rýchle plávanie, tak pomaly nevedia plávať psychicky. Pri rýchlosti a skákaní sa môže stať úraz, tiecť krv z nosa, vytknúť noha, či mnoho iného, dokonca dostať infarkt.

Tu je však možno jedna zrada a to sú svaly. Je rozdiel či pláva niekto, kto je trénovaný športovec, kulturista, plavecký športovec či iný, alebo pláva malé dieťa. Dieťa niekedy nemá výdrž, závisí to od toho na aký šport má talent.

Tajomstvo poriadneho plávania ako rekreačný šport, nie závodný šport, nie je v rýchlosti, ale v tom, že sa človek nezadýcha, neunaví a vie si šetriť a odhadnúť sily. Je to v odhade vlastnej kondície. Asi neucí každý učiteľ poriadne plávať alebo si to ľudia nepamätajú, nevedia všetky techniky poriadne, ale ak plávajú ako rekreačný šport, tak najlepšie je naučiť sa plávať pomaly, vlastným tempom, vyhnúť sa zbrklosti a odhadnúť vlastné sily a svaly. Niekedy aj na druhý deň po plávaní človek už nevládze plávať až toľko, lebo svaly potrebujú oddych.

Postaranie sa o seba

Ďalšie riziko v plávaní je určite v postaraní sa o seba pokrývkou hlavy, nápojmi a jedlami, ktoré nemajú byť príliš pred plávaním, aby bol organizmus dostatočne zásobený krvou a zároveň je dobré snáď nebyť hladný a niekoľko hodín pred plávaním sa najesť, nie prejesť. Zradný je aj alkohol, ktorý v horúcom lete môže vyvolať neočakávanú reakciu a človeka okamžite uspať alebo mu spôsobiť závrat. Taktiež sa postarajte o krém na opaľovanie a po opaľovaní a pri spálení si aspoň vonku kryte spálené časti. Treba odhadnúť sily a dať si niektorý deň, prípadne každý druhý deň minimálne oddych od plávania, prípadne pobytu na slnku čiastočným krytím sa, tieňom a podobne. Teda treba byť akurát na tom fyzicky a dbať na to, aby sme nedostali úpal. Mať pri vode aj niečo na pitie a pomaly po dúškoch postupne piť tekutiny. Keď človek je unavený zobrať si aspoň nafukovačku, koleso, niečo nafukovacie na oddych a aj keď nemá ešte fyzickú zdatnosť a je vo vode pre plavcov. Dôležité je aj zvládnuť odhad počasia, teploty vody a nebyť dlho vo vode ak je príliš chladná a šokuje človeka a neskákať do príliš studenej vody, kôli možnosti infarktu a iných, podchladenia. V chladnej vode mimo sezóny plávať len raz a podobne.

Teórie nepochopenia toho, že to ten druhý nevie a prečo to nevie

Kedy dať dieťa plávať I.

Čo sa týka plávania, som vyvodila aj jednu teóriu ohľadne ľudí, ktorí plávajú od babätka, ktoré vraj má reflexy, ktoré ak nestratí, tak vie plávať celý život a má krajšie detstvo. To je teória, ktorú som odvodila od lyžovania. Že ja neviem čo je to nevedieť lyžovať a nechápem to, odvodila som to od plávania a od bicyklovania a od toho, že tí druhí nevedia lyžovať. Tak aj človek, ktorý pláva od narodenia nechápe, že niekto nevie plávať, možno to niak zistí, neviem. Ja mám takú teóriu o lyžovaní, a nechápem ako niekto nevie lyžovať, lebo keď dieťatko si dá lyže vtedy, keď začne chodiť, nechápe to, že sa to niekto učí. Nechápe ako ten človek vie padať, veď sa nehodím o zem. Len jedno by človek mal zistiť a to je to, že má odhadnúť znova sily, terén, sneh a podobne. A to je to isté aj s jazykmi, ak niekto ovláda dva jazyky od narodenia, tak nechápe, že ten druhý ten jazyk asi nevie, nevie ho pochopiť, prečo mu nejde ten jazyk, napríklad dva veľmi príbuzné jazyky a musí si to len vyvodiť, napríklad slovenčina, čeština, u mňa. Neviem zistiť ako vedia slováci po česky alebo češi po slovensky a či a do akej miery a ako nevedia, nikdy to nezistím, dokiaľ mi to neopíšu. A nevie zistiť ako to môže niekto nevedieť. Aj tu môže teda prísť k utopeniu, že to niekto nechápe, že ten druhý nevie plávať ak plával od narodenia, nepochopí deti, ktoré nevedia plávať a musí to len vyvodiť. A on to nevyvodí len tak ľahko, niekto by mu to mal povedať. A toto sú moje teórie ohľadne plávania, na základe poznatku jazykov slovenčina, čeština a na základe lyžovania od bábätka. A to som nevedela ja na to prísť, že oni to nevedia z dôvodu, že sa nenaučili, že nie sú mentálne retardovaní. To mi dlho trvalo toto vyvodiť a na to niekto nepríde, kto niečo vie od narodenia, možno napríklad plávať, to už ja neviem. A ja doteraz neviem pochopiť ako môže niekto dokola padať na lyžiach a nevedieť lyžovať. Ja sa nehádžem o zem a tak ktohovie ako na to pozerá niekto, kto vie od narodenia plávať. A v tom môže byť možno zrada, že sa niekto s ním utopí, kto nevládze a nevie plávať dlhú dobu a dlhý čas a to som ja stretla také deti, čo plávajú len kúsok a ja ich sama nechápem, prečo len kúsok, keď už vedia plávať.

A tak dobrý plavec, rýchly, trénovaný a fyzicky zdatný, ktorý vie techniky a triky rýchleho plávania je niekedy zlý učiteľ sčasti a zle naštartuje človeka, aby nevedel plávať dlhé vzdialenosti a vediac plávať dokola celý deň bazéniky, bojí sa plávať na jazere do diaľky, nevediac nájsť svoje vlastné tempo, tempo, ktoré sa hľadá v pomalom plávaní, na ktoré škola štartuje človeka naopak. Tempo, v ktorom sa človek rekreuje, vyžíva, v ktorom si je istý, že prepláva veľkú vzdialenosť. Tempo, v ktorom netrpí ľudská psychika a tá je podstatná.

Ďalšia vec proti utopeniu je snažiť sa neplávať technicky správne a rýchlo na úkor nadýchnutia sa vo vode. Nesnažiť sa nadýchnuť vody, ale sa jej nenadýchnuť a po čase človek vie technicky lepšie, rýchlejšie a dlhšie plávať aj tak, že sa nenadýcha, nezadýcha. Ale tu je aj jedna vec dôležitá to sú svaly, ktoré bežný človek nemá na toľko vytrénované, aby ho neboleli ruky a aby plával tak ľahúčko a bez problémov ako trénovaný športovec. A to je naozaj veľký rozdiel, na ktorý ľudia, čo nemajú svaly neprídu, ten rozdiel nezažijú. Rozdiel, pri ktorom človek vie o svojej vlastnej sile a o ľahkosti plávania.

O učení sa plávať

A toto sú moje teórie. Keď som bola dieťa pamätám si ako som chodila rukami po zemi na kúpalisku kde bola časť pre deti a tak na ramená, lebo som nevedela plávať, tak isto na iných kúpaliskách som to nevedela. Naučila som sa plávať myslím na plavárni, kde som aj chodievala každý týždeň v zime neskôr plávať a to tak, že som sa snažila plávať vo vode, kde som dočiahla na dno a som sa vedela pridŕžať okraja. A to pridržanie okraja bolo to, čo mi veľmi pomohlo. Nepomohlo mi v učení to, že ma dali do malej vody a tým sa ma zbavili. Práveže v bývalej politickej škole som dočiahla na zem a mala dostatok vody na plávanie a okraj na pridŕžanie, teda to mi nepomohlo na každom kúpalisku ísť do vody pre deti, to bola zrada. Tam sa zle učilo plávať a sa to nedalo naučiť. Ideálne je ak je vody po prsia, po krk.

Keď som učila plávať niekoho iného, podarilo sa mi to ho to naučiť aj bez okraja, ale mohlo sa to dievčatko pridŕžať mňa. Určite nie je vhodné, aby sa dieťa učilo plávať o nafukovačku alebo loptu alebo čokoľvek nafukovacie samo, lebo toto mu môže zrazu uletieť a vietor môže zrazu zafúkať. Aj mám skúsenosť, že rodičia nevedia odhadnúť ako to dieťa vie plávať a koľko vie plávať. Niekto prepláva len kúsok a ja sama to nechápem prečo neprepláva viac. Ale treba na deti dozerať a niekedy nevedia odhadnúť ako nemajú či majú silu.

Odhad vlastnej sily a svalov

Neskôr som chodila pravidelne a aj denne plávať na rôzne kúpaliská, nádrže, priehrady, aj v zime na plaváreň aj na Pasienky aj do bývalej politickej školy a dnes tiež hocikam do prírody na čo najväčšie jazero, priehradu, more,  či sa mi bazén by nezdal dnes malý, lebo už aj veľká vodná plocha sa mi zdá malá. Už ako dieťa som plávala dokola bazéniky a chodila denne do posilovne a denne behať a hrať rôzne športy a do telocvične. Každým rokom sa mi zlepšovala kondička v niečom, jeden rok vo vytrvalostnom behu, ďalší v chodení na dlhé trate, druhý v chodení do kopca, ďalší rok v unesení váhy ľahúčko a tým pádom aj v plávaní. Niektoré roky boli pri práci a všetkom čo treba robiť aj bez kondície a zlepšovania a jeden išiel ku horšiemu a keď si na svoju lenivosť spomeniem, tak idem znova radšej športovať, aby som nevyšla z cviku, ktorý robí to, že mi to ide ľahúčko a bez námahy, ktorá kedysi bola a tá ma zastrašuje, že fakt športujem, a to ľahúčko, zo strachu vrátiť sa do stavu bez kondície, do ťažkého stavu, kedy človeka bolí sa rozhýbať a začať športovať, tam sa ja nechcem vrátiť a to je taký postrach. A tak si vážim to, že môžem športovať a že vládzem až tak, že mi to nerobí problém. Zrovna plávanie je šport, ktorý je ako ľahúčka hra, a pri ktorom sa chudne. Šport je ťažký pre toho, kto nie je trénovaný. Pre trénovaného je to niečo, čo potrebuje, čo si telo vyžaduje a čo mu nepríde za ťažko. Je to ako hra, ktorá ho baví a je ľahúčka. Svaly sú naozaj rozdiel a nezískavajú sa hneď, ale po rokoch správneho tréningu aj v inom športe, prípadne pri práci.

Ale vidím, že ľudia málo športujú a nie sú vonku. Sedia doma, lebo sú unavení z práce a školy a sú na tom určite zle a určite veľa ľudí je na tom zle, keď nevyjdu nikdy von, nikdy nejdú na prechádzku a sedia doma a spia. Taký život vedie k chorobám a to ja nechcem nikdy byť na tom tak už, že mi bude zaťažko športovať, chodiť a žiť.

Ľudia sa dajú navliecť do ponáhľania a do kolobehu zarábania, niekedy až príliš, neuvedomiac si to, že treba striedať oddych a zábavu a virtuálnu realitu ako je počítač a všetko spojené s obrazmi, TV. A treba striedať prácu, prácu na počítači s relaxom a vedieť odhadnúť svoje sily a žiť život. Treba sa nedať navliecť do prílišného zarábania peňazí od rána do noci a venovať sa aj samému sebe, zdraviu, psychike, štúdiu toho čo má človek za hobby a prečo je šťastný, inak po čase človek zbadá na zdravotnom stave alebo inde, že niečo zanedbával na úkor napríklad zarábania od rána až do noci.

Strach v plávaní ako prirodzený inštinkt človeka

Kedy dať dieťa plávať II.

Myslím si, že deti, keď sa boja plávať, tak niekedy je to prirodzený inštinkt, aby sa neutopili a držia sa okrajov. Nemajú také svaly a psychiku a veľa krát ani mať nebudú a rodičia im pridávajú hystériu k tomu a netrénovanie, keď nejdú s nimi a keď netrénujú. Tu možno je na to povedať aj tak „C'est la vie“! C'est la vie a každý je iný a tak rodič by mal odhadnúť svojich predkov a svoje deti na aký šport ich kedy dá a citlivo k tomu pristupovať, či od bábätká plávať, lyžovať alebo neskôr a budú problémy, ale budú chápať ostatných. (lyžovať: Myslím tu o zimné lyžovanie na snehu, nie na vode.) Závisí o aké dieťa a aké nadanie ide. Aj o aké ide svalstvo dedičné či vlohy. A nikdy človek asi nevie aké dieťa nadané a v čom sa mu narodí a čo bude robiť, ale športovať nejako mal a každá rodina je iná. Tu je ťažko povedať do toho niečo, ale len som chcela povedať, že dobré je neplávať len rýchlo, lebo to sa učí v školách techniky a rýchlosť a stále sa dokonca meria beh, výška v skoku sa meria, meria sa rýchlosť, meria sa vzdialenosť skoku alebo hádzania, ale neučí sa plávať pomaly, bez zadýchania, stačiť so silou na riadnu rezervu pre prípad nejakých problémov a ohrozenia. A to je trik, ktorý vám tí plavci neprezradia, idú svojim tempom a dlhú dobu a vás to nenapadne, hoci ste v plávaní na rýchlosť, techniku a vytrvalosť výborní, nenapadne vás plávať pomaly a to je aj tak rýchlo vlastne a svojím tempom. Lenže nedá sa povedať c'est la vie pri utopení a nechať len tak to, čo radím, že treba plávať vedieť nielen rýchlo, ale aj pomaly, vlastným tempom, bez zadýchania sa a iné riziká k tomu, ktoré som písala.

Prečo plávať?

Ako som už spomínala, ide o zdravie, kondíciu, štíhlu líniu, o hranie. Ide však aj o schladenie organizmu a o stretávanie sa s ľuďmi. Niekedy treba dbať o dozor nad deťmi s kým pláva, lebo niektoré deti a zvieratká sa jašia a škáču, dokonca sa potápajú navzájom. Preto je dobré nenechať vlastné dieťa bez dozoru a nájsť si ten čas a na to ľudia majú deti, aby im urobili program, aj plavecký program. A tí ľudia, čo majú panický strach plávať a prečítajú toto, nech skúsia plávať pomaly a nájsť si vlastné tempo, stratia ten strach a prídu si na svoje v plávaní hocikde v prírode. Plávanie je zároveň aj prečistenie mysle od starostí a relaxácia od zbytočných zaoberaní sa niektorými vecami v mysli a tým pádom je mozog pripravený na štart v práci a v iných činnostiach viac ako keby človek nedal plávaniu čas.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?