Andeličku muj stražničku alebo Medžugorje u prababky

Autor: Eva Bartošová | 22.6.2012 o 21:58 | (upravené 22.6.2012 o 22:56) Karma článku: 3,05 | Prečítané:  435x

Veľa z nás má rôzne spomienky na detstvo. Ja mám spomienky na moju prababku, babenu, Sidóniu, ktorá by mala a má zajtra meniny, na rôzne katolícke veci, ktoré mi ukazovala. Na modlitbu Andeličku muj stražničku, ktorú asi ľudia poznajú rôzne. Na Sedembolestnú Pannu Máriu, ktorú mala na stene v kuchyni a pod ňou ruženec. Tam mi ukazovala hromničnú sviečku a hovorila, že ju zapaľuje napríklad na Vianoce za dedka alebo pri búrke. Hoci sa používa aj iným spôsobom.

Andeličku muj stražničku alebo Medžugorje u prababky

 

Veľa z nás má rôzne spomienky na detstvo. Ja mám spomienky na moju prababku, babenu, Sidóniu, ktorá by mala a má zajtra meniny, na rôzne katolícke veci, ktoré mi ukazovala. Na modlitbu Andeličku muj stražničku, ktorú asi ľudia poznajú rôzne. Na Sedembolestnú Pannu Máriu, ktorú mala na stene v kuchyni a pod ňou ruženec. Tam mi ukazovala hromničnú sviečku a hovorila, že ju zapaľuje napríklad na Vianoce za dedka alebo pri búrke. Hoci sa používa aj iným spôsobom.

Mám spomienky na kanapu pri okne v kuchyni, kde sme spolu spávali a na jej spáľňu, kde boli rôzne ozdoby  a veľa zarámovaných fotografií mojej babky a príbuzných, kde mi ukazovala ako mala babka v mladosti dlhé vlasy, že ich mala zapletené do vrkoča ten ešte myslím nejako o oblúka musela priviazať, mala veľmi dlhé vlasy. V spálni mala aj dekoráciu z mydla, ktorá bola ostužkovaná alebo ošpendlíkovaná alebo odrôtovaná asi s umelými kvetmi a to ma ako dieťa zaujalo.

Mala krásnu verandu a tam vyšívala obrusy na oltáre. Ešte dnes si pamätám ako mi hovorievala, že vyšívala pre američanov i Tereškovovú a ako robila v Československom Červenom kríži. Ako ošetrovala ľudí a ako u nej bývali za vojny rusi a aj nemec tadial prebehol a čo kto povystrájal zo susedov i za vojny. Pamätám ako vyšívala obrus na oltár, šesťmetrový obrus a ako mala povyšívané podušky, povyšívanú dečku pod telefónom a všade krásne zariadené ako v kostole. Dokonca tam, kde bola veranda, boli nielen samé obrázky a obrazy, ale aj kryštálový luster ako v kostoloch. Pri dverách do kuchyne mala tŕňovú korunu s veľkými tŕňmi a mi hovorievala, že takú mal na hlave Kristus. Dvere do kuchyne boli ozdobené krásnou záclonou.

V kuchyni bol krásny kredenc a kedysi ešte nemali vodovod a tak jej ho urobili tam, kde je veranda a vodu mávala vo vedre a v lavóri. Tam kde bola veranda sa išlo do záhrady, kde boli trpaslíci, jeden alebo viacerí a palmy, ktoré sa myslím na zimu schovať museli. Bol tam ihličnatý strom, ktorý zasadili keď bol myslím ujo malý ešte a pozorovali ako bude rásť a či ho prerastie. Bol tam krásny sad a krásny vinohrad, krásna záhrada a malo to pokračovanie ďalej.... Veľmi sa mi tam páčilo. Bol tam aj obraz, ktorý sa trblietal strieborne a poľovnícke obrazy a poľovnícke trofeje.

Z tejto verandy, veľkej miestnosti sa išlo do ďalšieho bytu, kde kedysi bývala jej sestra Veronika. Tam mi ukazovala velikánske sochy Panny Márie a Ježiša, ktoré mala na stolíku a na ňom samozrejme vyšívaný obrus. Panna Mária mala plášť, ktorý nebol ako socha, ale bol bublinkový. Myslím, že bol z igelitu, ktorý mal bublinky a to bolo pre mňa ako dieťa zaujímavé, myslím, že to nebola látka a dobre to vyzeralo. A tak mi ukazovala ako sa modlieva pri týchto sochách. A to bolo Medjugorje v Šenkviciach. O Medjugorí som nevedela vtedy, ale mala som Medjugorje ako dieťa u svojej prababky.

A Panna Mária alebo Ježiš sa mi zjavili ako dieťatku takému maličkému, že ako si dieťa ešte len pamätá u babičky z druhej strany, nie tu, keď mi povedala evanielium, že sa má modliť k Pánovi Ježišovi za vyznanie a odpustenie hriechov, a tak som sa išla modliť a zjavila sa mi Mária alebo Ježiš. Možno som videla sochy neskôr a možno skôr, neviem. A toto bola prababka z druhej strany.

Babena ma učila modlitbu Andeličku muj stražničku a učila ma aj vyšívať. Každé ráno sa ma pýtala to, čo ma naučila, ako sa navlieka odborne do ihly a ako sa robí uzol. A tak som vyšívala na malom ráme u nej a vyšívala som aj u babky. Ešte dodnes mám rám na vyšívanie na oltáre, ktorý má 1,7  metra a zdedila som aj kufor, kde boli vzory, avšak boli staré a som ich vyhodila, ale predtým som si ich zapamätala a ona ich kreslievala. Sama ich vedela kresliť a ja tieto ornamenty viem naspamäť.

Keď som vyšívala o babky z druhej strany, tak som si ako dieťa prišila o látku pančuchu na kolene a mi odložila aj kresby aj výšivku. A keď som vyšívala u tety, tiež pamätám, že aj ona ma učila ďalšie veci vyšívať a vydala knihy, tak ma učila iné veci, ktoré neviem či som vedela, u nej som vyšívala na kruhovom ráme. A u prababky som vyšívala na zábavnejšom štvorcovom ráme a to bola naozaj zábava a oproti kruhovému bol veľký. A babička z druhej strany ma naučila aj háčkovať ako trojročné dieťa som urobila prvé háčkované výtvory a vedela som hačkovať. A tak bola naozaj zábava vyšívať na štvorcovom ráme a dosť veľkom oproti kruhovému, ale malému oproti rámu na vyšívanie na oltáre.

Na verande mala aj obraz vyšívačiek. Sedávala tam a vyšívala, mala maličké nožničky a ukazovala mi aký druh priadze ako použiva a rôzne odborné veci. Ako veľmi staručká vôbec nepoužívala okuliare a to bol zázrak. Keď som raz bola u lekárky a neviem prečo zobrala dovnútra aj niakeho 40-45 ročného muža, tak mu hovorila, že takmer každý človek nosí v jeho veku okuliare alebo by mal nosiť a ona vyšívala ako stará bez okuliarov a videla dobre. To bol asi zázrak ako mal Mojžiš.

Brávala ma denne sa modlievať na cintorín, ďalej do Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie, ktorá bola asi otvorená, ak si dobre pamätám, nie ako dnes. A zobrala ma do kostola na Zdravas. To som si zapamätala: Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami...

Pamätám ako hovorila nemecké slová tepich, fríštikúvat a ako použivala trošku možno dialekt. Ako lúpala orechy a ako ma zobrala do vinohradu, kde rástli. A ako jej rástli hrušky pred domom a rôzne iné spomienky na ňu mám. Na to, že mi hovorila, že ide po ulici dievča, čo má vrkoč čierny a nie je už také mladé a stále nemá šedivé vlasy, že sa mám modlievať za šediny vo vlasoch. Alebo na to, ako mi hovorievala, že sa nemá sexovať pred svadbou, že takí majú mať zelené šaty na svadbe a nejesť pri stole, ale pri šijacom stroji. A to je asi taká tradícia ľudová ako deťom niečo vysvetliť.

A tak som bola možno tak po tridsiatich rokoch v Šenkvickom kostole a neviem či ma zaviedla do tohto kostola a neviem koľko krát. Viem, že sme tam sedávali kedysi aj pred ním a neviem, čo sa tam zmenilo a nezmenilo, niak si to neviem vybaviť, myslím, že niečo áno.

A tu je video, ktoré som urobila po tejto návšteve, ktoré si po prečítaní článku môžete pozrieť a je v ňom modlitba Andeličku muj stražníčku, ktorá by mala byť takto:

 

"Andeličku muj stražničku,

opatruj moju dušičku,

opatruj ma ve dne v noci,

buď mi vždycky na pomoci."

 

A je v tom videu aj moja prababka a aj jej sestra Veronika, keď mala prvé sväté prijímanie. Sú tam aj jej vyznamenia z Československého červeného kríža. Červený kríž mala aj na dome, ktorý dnes neexistuje. Babena sa odsťahovala z Bratislavy do Šenkvíc po bombardovaní Bratislavy počas druhej svetovej vojny, lebo jej do kuchyne padla bomba. Na videu uvidíte aj ten rám na vyšívanie na oltáre, ktorého jedna strana je 1,7 metra a obrus merával napríklad 6 metrov.

Bola to veľmi milá prababka, ktorej nemôžem nič vyčítať, bola jednoducho svätá, dobrá, nikdy mi neurobila nič zlého a robila dobré veci a sväté skutky. Takých ľudí, na ktorých by sme sa nikdy za nič nehnevali ani kúsok, takých je málo a ona bola taká. Nikdy sa za nič nenahnevať a nemať sa za čo, to už je čo povedať. čo na nej obdivovať, pokoj, harmóniu, dobrotu, vyváženosť, pokoj, ktorý jej dala viera a Mária. Pokoj celý deň a pokoj celé týždne a spravodlivosť v jej zmýšľaní a múdrosť. Je to človek, čo daval ľuďom vieru a ju udržiaval. Doteraz mám na ňu len dobré spomienky a len pokojné a milé a ničím nenarušené. Tak ako človek vníma Boha a Máriu, tak ja vnímam aj ju ako svätu, pokojnú a pritom majúcu zmysel pre spravodlivosť. Žila životom viery, pokory, pokoja, miloty, dobra, pomáhajúc veľa ľuďom výšivkami, vierou, svedectvom o modlitbe, aj zásahmi a pomocou Červeného kríža, ktorého značku mala na dome. A tak určite zachránila aj veľa životov fyzických a aj veľa životov vierou a aj vieru našich predkov tým, že vyšívala na oltáre.

Či prababka vedela o Medžugorí neviem. Narodila sa 8.12.1906 a zomrela 17.11.1987. A ja som bola maličké dieťa, keď mi ukazovala katolícku vieru, chodila som vtedy aj do škôlky veď stadial je kroj na videu, ktorý vyšívala, Medžugorje začalo v roku 1981, teda toto je naň podobenstvo a určite vedela o iných zjaveniach. Volala sa Sidónia Faixová, rod. Dugovičová.

A tak boli tieto jej sochy ako mocné piliere naozajstnej katolíckej viery založené na silnej pravej katolíckej tradícii a viere. A tak ma šokovalo veľa ľudí, u ktorých som bola a nikdy nepovedali ani slovo o Bohu a viere a neskôr som ich videla v kostole. A doma nemali ani jednu katolícku vec a dobre som poznala ich byt, to ma šokovalo. A tak ma vychovali určite dobre. A tie sochy boli veľmi mocné a spomienky na ňu sú mocné dodnes a pokojné a sväté. Toto je vec viery, na ktorú nech nezabudneme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?